Bratislava 20. júla (TASR) - Po súhlase vlády so zverejnením investičných zmlúv s automobilkami začínajú jednotlivé slovenské ministerstvá pracovať aj na zverejnení zmlúv z najväčších privatizačných odpredajov bánk či energetických podnikov.
Začiatok oslovovania silných zahraničných firiem, ktoré zvíťazili vo vládnych privatizačných tendroch, potvrdzujú rezorty hospodárstva, financií a aj dopravy a telekomunikácií.
"Investori, ktorí získali bývalé slovenské štátne banky, už boli oslovení čo je, alebo nie je podľa nich obchodným tajomstvom. Ministerstvo financií nemá so zverejnením zmlúv problémy, ak tu na to teraz je požiadavka. Musíme ale dodržať pravidlá," informuje poradca ministra financií Peter Papanek. Slovenskú sporiteľňu ako najväčšiu slovenskú banku pritom získala rakúska Erste Bank, VÚB odkúpila talianska Intesa Group, IRB po ozdravení zasa prevzala maďarská OTP bank a vláda odpredala aj Slovenskú poisťovňu, a to nemeckému Allianzu.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR zasa pracuje na zverejnení zmluvy s Deutsche Telecom, ktorý získal Slovenské telekomunikácie. Riaditeľka jeho komunikačného odboru Tatiana Kelcová hovorí, že tak reagujú na požiadavku parlamentu, ktorý chcel od vlády nielen zverejnenie zmlúv s automobilkami, ale aj odtajnenie privatizačných zmlúv. "Náš minister už listom oslovil predstavenstvo Slovak Telecom. Zatiaľ ale odpoveď nemáme," hovorí Kelcová s tým, že snahou MDPT bude zverejniť všetko, za čo mu nebudú hroziť prípadné postihy zo strany investora.
V čo najširšom možnom rozsahu chce zmluvy s privatizérmi zverejniť aj minister hospodárstva SR Pavol Rusko. Chce, aby sa aj v prípade energetických podnikov postupovalo rovnako ako pri investičných zmluvách s automobilkami, z ktorých bolo napokon zverejnené všetko okrem častí chránených obchodným tajomstvom. Pri rozhodovaní o rozsahu sprístupnenia týchto dokumentov chce Rusko opäť požiadať o spoluprácu aj Ministerstvo spravodlivosti SR.
Najväčším privatizačným tendrom v oblasti energetiky bol predaj 49-% akcií SPP konzorciu firiem Gas de France a Ruhrgas. Minoritný balík akcií v Transpetrole zasa získal ruský Jukos a privatizovali sa už aj tri rozvodné energetické podniky. Západoslovenskú energetiku získal nemecký E.ON, Stredoslovenskú francúzska Electricité de France a Východoslovenskú rovnako nemecký RWE Plus.
Iný prístup k privatizačným zmluvám však môže verejnosť očakávať od FNM. Jeho predstavitelia hovoria, že nimi riadené odpredaje štátnych podnikov sa musia plne riadiť podľa obchodného zákonníka a je plne na privatizéroch, či svoje zmluvy so štátom zverejnia. Medzi najväčšie privatizácie FNM, kde vláda nemala konečné slovo vo výbere nového vlastníka, patril napríklad odpredaj Paroplynového cyklu.
Uzavreté zmluvy pritom často obsahujú dosť prísne záväzky štátu voči investorom. Juhokórejskej automobilke Hyundai/Kia, ktorá má vystavať nový závod pri Žiline, sa vláda SR napríklad zaviazala, že do konca roku 2007 nebude zvyšovať 19-% daň z príjmu právnických osôb. Zo strany Nemecka pritom na to začína byť vyvíjaný veľký tlak. Rovnako Slovensko musí Hyundai/Kia zabezpečiť, že v jeho pracovnom práve nepríde k takým zmenám, ktoré by viedli k viac ako 20-% nárastu nákladov na pracovnú silu.
Nemeckému Deutsche Telecom sa zasa Slovensko malo napríklad podľa neoverených informácii zaviazať, že neprijme také zmeny v legislatíve, ktoré by mohli výraznejšie okresať dosahované tržby Slovenských telekomunikácii. Tie už dnes pôsobia pod názvom Slovak Telecom.
